aktualizované: 05.11.2022 14:45:51
Nohejbalový klub Kokava nad Rimavicou
História |
 História nohejbalu Začiatky nohejbalu v Kokave nad Rimavicou spadajú do 70-tych rokov minulého storočia. Teda približne v rokoch 1970-1980 začali s nohejbalom vtedajší učitelia ZŠ ako: Ján Hruška, Ján Beracko, Pavel Barto, Štefan Aschenbrenner, Miroslav Tokár , Jozef Franko a i.
Tak popri basketbale a futbale žiakov si pedagógovia dopĺňali športové aktivity nohejbalom. Spočiatku len medzi sebou, či so žiakmi školy. Neskoršie sa stretávali pri športových podujatiach aj s kolegami iných škôl- Málinec, Cinobaňa, Poltár a i.
Pozdejšie sa k učiteľom pridávali aj ďalší obyvatelia našej obce. Spomedzi mnohých spomeniem tých vytrvalejších: Jozef Kiss, Slavomír Moncoľ, Ivan Očovan, Ondrej Bálint, Eduard Satina, Ján Štefančík a ďalší, ktorí z rôznych dôvodov už nehrávajú.
Okrem pravidelných stretnutí pri domácich tréningoch boli organizované turnaje na domácej pôde –Vianočný turnaj, Veľkonočný turnaj a letné turnaje v rámci obce. Taktiež sme sa zúčastňovali turnajov v Hnúšti a Lučenci. Na naších turnajoch sa často zúčastňovali aj športovci zo Zlatna.
V súčasnosti sme nadviazali kontakty s ďalšími oddielmi na Slovensku, ako: Vinodol (účastník II. ligy), Važec, Lučenec,Hradište a Hriňová, s ktorými sa stretávame na spoločných turnajoch.
Terajšie nohejbalové družstvo je registrované v TJ Kokava nad Rimavicou a tvoria ho : Juraj Hronec, Jozef Bambura, Pavel Barto, Štefan Brezina, Jaroslav Šuniar, Stanislav Vrábeľ, Ľudovít Žilák, Stanislav Beracko a Peter Cvengroš.
Za to, že sa schádzame 2-krát do týždňa v telocvični ZŠ, vďačíme vedeniu ZŠ ako aj podpore predstaviteľov Obecného úradu v Kokave nad Rimavicou. V roku 2009 sme dostali od obce aj finančnú podporu na zabezpečenie účasti na turnajoch a organizovanie turnajov.
Pre ďalší rozvoj nohejbalu, volejbalu, minifutbalu i ďalších športov by prospelo vybudovanie multifunkčného športového areálu v obci . To by určite prilákalo k športovým aktivitám aj ďalších obyvateľov obce , hlavne z radov mládeže.
História nohejbalu na Slovensku
Nohejbal (angl. footballtennis), športová hra, ktorá vznikla ako obdoba (doplnok) futbalu, sa v minulosti hrával v rôznych krajinách (Nemecko, Švédsko, Česko . . .), podľa vlastných pravidiel.
Na Slovensko sa dostal nohejbal z Čiech, v ktorých sú prvé zmienky o ňom z roku 1922. Vtedy sa mu ľudovo hovorilo " futbal cez šnúru" . K nám ho priniesli pražský futbalisti po vojne v roku 1945 do Piešťan. Tam si ako pacienti miestnych kúpeľov krátili čas na volejbalovom ihrisku kúpaliska Eva. Spoluhráčmi sa im stali miestny vodný pólisti a plavci, ktorí sa túto hru rýchlo naučili. Neskôr miestny majiteľ brašnárstva Štefan Bartovic "ušil" prvú nohejbalovú sieť 30-40- cm širokú, uchytenú na stľpoch gumami. Do veku 75 rokov aj nohejbal v Piešťanoch aktívne hrával. Zomrel ako 80 ročný a môžeme ho označovať za jedného zo zakladateľov nohejbalu na Slovensku. Druhou známou lokalitou sa stáva MARTIN, kde sa tiež začal hrávať tento šport vďaka nohejbalistom českej národnosti. V roku 1963 bola vytvorená dlhodobá súťaž v Piešťanoch zorganizovaná Milošom Fabianom. Uskutočnilo sa prvé medzimestské stretnutie Piešťany - Martin. Tento rok môže byť považovaný za oficiálny začiatok nohejbalu na Slovensku. Tu je potrebné spomenúť mená pánov Bartovica, Fabiana a Stankovského z Piešťan a pánov Mazala a Sobeka z Martina, ktorých snahou a cieľom bolo založenie organizovaného nohejbalu na Slovensku. Nohejbal sa na Slovensku ďalej rozširoval hlavne vďaka organizáciam, ktoré organizovali celoslovenské a celoštátne turnaje, čo charakterizovalo obdobie na konci šesťdesiatych rokov. V roku 1968 sa otvára neoficiálna, ale pravidelná súťaž Moravsko-Slovenská liga s účasťou družstiev z Piešťan a Martina. V prvom ročníku zvíťazila síce Slávia Kroměříž, ale v ďalších dvoch ročníkoch 1969-70 víťazia už Piešťany, Dukla MARTIN, Tesla Bratislava, Slovan CHZJD Bratislava, G1M Púchov a Keramoprojekt Trenčín. Táto súťaž sa hrala systémom šiestich turnajov, z ktorých tri boli vo dvojiciach a tri v trojiciach. Jej prvým víťazom sa stali Kúpele Piešťany, ktoré získali 57 bodov zo 60 možných. Druhá bola Dukla Martin s 51 bodmi a tretia Tesla Bratislava, ktorá získala 33 bodov. Podľa výkonov v lige bol menovaný výber SSR, ktorý v októbri 1973 nastúpil v Bratislave v prvom oficiálnom priateľskom zápase proti výberu ČSR, avšak svoj cieľ splnil. Medzitým Komisia nohejbalu po predchádzajúcich konzultáciách s Predsedníctvom SÚV ČSZTV pripravila zvolanie ustanovujúcej konferencie na deň 5. novembra 1974 v Bratislave. Tu vznikol oficiálny nohejbalový zväz - vtedy pod názvom Výbor nohejbalového zväzu SÚV ČSZTV. Jeho prvým predsedom sa stal Igor Rosenberg. VNoZ riadil celoslovenskú ligu a pomáhal organizovať nielen činnosť krajských orgánov, ale aj pri rozbehu ich súťaží. Systém súťaží na Slovensku prechádzal od okresných a krajských súťaží až po 1. nohejbalovú ligu. Okrem súťaží VNoZ zabezpečoval aj školenia trénerov a rozhodcov. Pomáhal tiež pri rozširovaní a skvalitňovaní dobrovoľného funkcionárskeho aktívu vo všetkých krajoch. Do roku 1987 sa hrali súťaže osobitne na Slovensku a v Čechách. V tomto roku však nastal zlom, pretože sa konečne podarilo založiť oficiálny Československý nohejbalový zväz (prvé pokusy o založenie takéhoto zväzu sa uskutočnil už 3. marca 1975 v Prahe, kde sa zišla koordinačná komisia obidvoch republikových výboror - Kratochvíl, Mašát, Rosenberg a Fabian. Sú tu dohodnuté federálne súťaže a nový súťažný poriadok. Je tiež podaná žiadosť na ÚV ČSZTV o vytvorenie federálneho zväzu. Plénum ústredného výboru schvaľuje síce zariadenie nohejbalu medzi športy v rámci ČSZTV, avšak ustanovenie federálneho výboru odkladá). Už od nasledujúceho ročníka sa pravidelne organizovali Majstrovstvá ČSSR turnajovým spôsobom za účasti prvých troch družstiev národných líg. Po novembri 1989 sa začala meniť organizačná štruktúra telovýchovy na Slovensku. 27. januára 1990 sa uskutočnila mimoriadna konferencia VnoZ v Bratislave, ktorá schválila premenovanie zo Slovenského nohejbalového zväzu (SNoZ) na Slovenskú futbaltenisovú asociáciu (SFTA) a schválila vlastne prvé, aj keď dočasné Stanovy. Tie boli zaregistrované na MV SR a SFTA sa tak stala samostatným právnym subjektom v rámci združenia - Asociácia športových zväzov SR. Pretože však vznikali nedorozumenia kvôli pomenovaniu " futbaltenisová" , prišlo od 1. januára 1995 k zmene názvu na " Slovenská nohejbalová asociácia" , ktorý sa používa až dodnes. Po rozdelení ČSFR a vzniku samostatnej SR v roku 1993 sa nohejbalové súťaže na Slovensku organizovali ako celoštátne už samostatne. 8. júla 1993 bola vtedy ešte Slovenská futbaltenisová asociácia prijatá za riadneho člena medzinárodnej nohejbalovej asociácie (IFTA dnes FIFTA). (materiál použitý z oficiálnej stránky Slovenskej nohejbalovej asociácie) |
